Takže konečne po dlhej dobe som sa dokopal niečo napísať takže začnem. Keďže dlhú dobu som nič nevydal tak toto bude taký update/dojmy a nie zážitky za posledné týždne. Futbalová sezóna sa skončila. Na tento šport budem do konca života spomínať, na tréningy ktoré boli úplne niečo iné ako som doteraz zažil. Možno sme nemali najlepšiu sezónu tak som si to neskutočne s kamarátmi, spoluhráčmi, užil. Po poslednej hre, musím sa priznať, som plakal ako malé decko. Teraz si dám chvílu pauzu a vo februári sa zapojím do plávania pretože futbalové tréningy boli strašne intenzívne, každý deň po škole od 14:30 do 18:00. 21. Decembra mením prvý krát host rodinu! Veľmi sa teším pretože Judy je strašne milá ale na druhej strane bývajú ďaleko od mesta, od mojich kamarátov. Homesickness som zatiaľ nemal resp. som neplakal za domovinou ale je mi smutno a cítim že sa to blíži. Škola je veľmi ľahká, nejak jej nedávam veľmi veľkú pozornosť pretože známky sa mi neprenesú. Jazyk sa mi zlepšuje, dokonca až tak že zabúdam na niektoré slovenské slová keď volám domov. Budúci týždeň je voľno vďaka Thanksgivingu, na ktorý sa veľmi teším pretože je to ďalšia pravá americká skúsenosť. Čas tu letí veľmi rýchlo zachvílu nám končí 1. semester A hej, po dlhej dobe včera (11-20-19) prvý krát pršalo, nepršalo tu asi od začiatku leta.
0 Comments
Škola. Všetci vieme ako funguje škola na Slovensku no však v USA je to iné a tak kombinovaním môjho školského dňa a faktov by som vám ju chcel predstaviť. Predtým než začnem písať tento blog by ste mali vedieť že škola mi začala už 14. Augusta. Do školy sa dopravujem známym žltým autobusom ktorého zastávka je 7 minút od domu kde bývam. Nohy v autobuse musím mať trochu odchýlené pretože to nie je stavané pre starších ľudí kedže väčšina teenagerov sa dopravuje už od 16 rokov autom. Do školy prichádzam o 7:00 a prvé zvonenie je o 7:30. Po zvonení mám ešte 6 minút aby som sa dostavil na hodinu. Každý deň mám rovnaké hodiny čiže si nemusím baliť stále iné knihy. Prvú hodinu mám niečo ako občianka u nás, ale je to o americkej vláde. Už pri prvej hodine som si uvedomil veľkú odlišnosť. Učitelia v USA majú radi svoju prácu a správajú sa k žiakom ako kamaráti a nemajú žiadne predsudky o teenageroch. Po skončení jedno hodinovej hodiny mám na presun tried 5 minút. Áno je to tak, neostávame v jednej kmeňovej triede, jediný kto ostáva v triede je učiteľ aj preto učitelia majú super výzdobu v triede. Druhú hodinu mám AP Euro – európska história. Zobral som si tento predmet pretože som chcel zistiť či učia iné učivo histórie v USA. Túto hodinu mám s pani Watkins (najlepšia učiteľka v celom campuse) stará sa o program v škole a zobrala si ma pod ochranné krídla za čo som veľmi vďačný. Tretia hodina. Body mechanics – posilňovňa, nič špeciálne. Štvrtá hodina je pre mňa veľmi špeciálna, na Slovensku nič také nemáme – TA – teacher aide, robím výpomoc pani Watkins na jednej z najlepších hodín v campuse – ASB je hodina pri ktorej študenti tvoria program a akcie pre školu, programu na rozdiel od Slovenských škôl je tu neskutočne veľa, 5 krát mesačne sa tu niečo deje, či už raňajky pri východe slnka, párty alebo nejaké zhromaždenie. Po tejto, po mojej strane ‘‘produktívnej‘‘ hodine, mám anglický jazyk. Možno by ste sa čudovali ale preberali sme veci čo sa učia na strednej škole na anglickom jazyku napr. rozdiel medzi Your a You‘re, rozdiel medzi Then a Than, alebo že affect a effect nie sú rovnaké slová. Po angličtine prichádza jediná dlhá prestávka na ktorej sa môžem normálne najesť: obed. Každý deň sa zhromažďujem so skupinou kamarátov. V niektoré dni prichádza food truck kde si môžete zakúpiť pizzu alebo iné jedlo. V školskej jedálni je väčšinou nezdravé, mastné jedlo. Ja to menežujem tak že si prinesiem vlastné sendviče ktoré si pripravím ráno. Poslednú hodinu mám Algebru II. V amerických školách nie je jedna matematika ale strašne veľa odvetví napr. algebra, calculus, geometria alebo štatistika. Po skončení školy mám tréning po ktorom ma berú moji host rodičia až na piatok kedy nemáme tréning a idem domov autobusom. Stredoškolské športy američania berú veľmi vážne a každá škola proti sebe súťaží v rôznych športoch a všetci sa na to prídu pozrieť: študenti, rodičia, deti. Jediný problém v škole v USA je že nie je až taká ťažká alebo sú trošku pozadu s učivom. Keby sa skombinoval americký školský systém a slovenské učivo tak by to mohla byť perfektná škola.
8. August 2019
Po rannej orientácii na ktorú ma odviezla moja host mama v strednej škole Tehachapi, čo zahrňovalo kúpu školského oblečenia, vyberanie kníh a vydanie ID karty, ma čakal o 17:00 môj prvý tréning amerického futbalu. Bol som veľmi nervózny pretože som tam nikoho nepoznal, ale začiatky sú vždy ťažké. Tréner ma zoznámil s troma chlapcami ktorý sa o mňa postarali a ukázali mi čo mám cvičiť. Po rozcvičke a behoch trénovali už normálny americký futbal, ja som sa pozeral len z diaľky pretože musím mať najprv 15 tréningov “na sucho” až potom môžem trénovať vo svojom vybavení. Na tréningu vyžaroval tímový duch, všetci sa navzájom povzbudzovali, čo som nikdy predtým nezažil v žiadnom športe na Slovensku. 10. August Dnes ráno sme mali fotenie futbalového tímu, no tento deň nemal byť len o tomto. Kamaráti mojich host rodičov nás pozvali na plavbu loďou do prístavu v Los Angeles. Takže po fotení sme išli do LA čo boli asi 2 hodiny cesty. Potom už sme dostali pár bezpečnostných pokynov a vydali sme sa na plavbu. Prišli sme ku ostrovu kde boli zaparkované ostatné lode a vytiahli sme paddleboardy. Veľmi však fúkalo a tak sme nemohli ani pordiadne s mojím host bratom niekam vyjsť. Prišli sme asi o 19 hodine naspäť do prístavu. Avšak nemali sme dosť baterky v aute na príchod domov. Naštastie v LA majú nabíjacie stanice Tesla na každom rohu a tak sme s tým nemali až taký veľký problém na rozdiel od Košíc kde celkový počet týchto staníc je 4. 6.August 2019
Po roku príprav a stresu nadišiel čas môjho odchodu do Spojených štátov amerických. Zbehlo to ako voda a dúfam že tak rýchlo nezbehne moja výmena. V skorých hodinách 3. augusta som sa pobral s rodinou na Košické letisko kde som sa prekvapujúco, s úsmevom, s rodičmi a sestrou rozlúčil. Takto zmiešané pocity som asi v živote ešte nemal aj keď z väčšej časti som bol vzrušený. Prvý let do Viedne bol krátky, trval len 40 minút čo sa však o druhom nedalo povedať. V lietadle, ktorý to mal namierené do ikonického miesta USA – LA, som trčal 11 hodín a 30 minút + 9 hodín časový posun. Celkom rozbitý som čakal ešte v rade na imigračný úrad spolu s 300 ľuďmi 2 hodiny. S mojou čakajúcou host rodinou sme zdieľali spoločné pocity v podobe neistoty. Potom som mal ešte trochu stresovú chvíľku počas toho ako som hľadal môj kufor ale nakoniec som ho našiel. Po stretnutí som sa na veľa viet nezmohol po 20 hodinovom cestovaní. Pri živote ma držalo pozeranie sa z okna na fascinujúce ulice LA, všetko som to teraz naživo videl po všetkých tých amerických filmoch. Išli sme na pravý americký hamburger do In-N-Out, poviem vám In-N-Out nie je priemerný fast food preto je považovaný za najlepší v amerike (exkluzívne len v Kalifornii). Ešte cestou domov som sa snažil nezaspať no nešlo to, moja miera vyčerpanosti dosiahla vysokú úroveň. 5. August 2019 Dnes ma čakalo prihlasovanie do školy v ktorej strávim najbližší školský rok. Ešte noc pred tým som si vyberal predmety a nanešťastie 2 predmety boli nedostupné: programovanie tento rok neotvorili lebo to nemal kto učiť a grafický dizajn bol zaplnený. Counselorka u ktorej som si vyberal predmety ma veľmi milo prekvapila lebo povedala že má starých rodičov zo Slovenska a že je rada že vidí niekoho zo Slovenska. Pred tým než som odišiel zoznámil som sa s pár študentmi cez zoznamovacie hry aj keď som asi bol trochu mimo kvôli jetlagu. Ešte sme išli vybaviť s mojou host mamou transport do školy – ikonické žlté autobusy a moju SIM kartu, vo firme Verizon. Keď sme sa dostali na rad tak som zistil že moja čínsko-komunistická značka mobilu Huawei nepodporuje Verizon SIM kartu (asi kvôli banu Huawei v USA). Takže mi museli predať nový mobil, čomu som nebol až taký šťastný pretože ten môj mi fungoval v poriadku. Musím sa poďakovať Judy (host mama) za celý deň že ma všade vozila! Dnes som si uvedomil že prečo výmenný študenti toľko priberajú. |